PhDr. Alexander Ješitný, CSc.

Keď vo februári 1930 začínajúci astronóm Clyde William Tombaugh vtrhol do kancelárie medzi svojich kolegov a vykríkol: "Objavil som novú planétu!", všetci zdvihli zrak od rozčítaných komiksov a povedali: "No to určite! Alebo že by predsa?" A zavolali PhDr. Alexandra Ješitného, CSc., aby sa na to prišiel pozrieť. Ukázali mu fotografie z januára toho roku, na ktorých bolo vidno, že jedna hviezda sa medzi inými badateľne posunula. "Dobre," povedal PhDr. Alexander Ješitný, CSc., "ale planétou by som to nenazýval. Zostaňme radšej pri pojme nebeského telesa." Tombaugha to mimoriadne rozladilo. Bol to jeho prvý veľký objav od čias, kedy zistil, že malá sesternica Lora ciká inak, ako on. Bol nešťastný a zúfalý. "Nič si z toho nerob," upokojoval ho PhDr. Alexander Ješitný, CSc., "veď to nie je až také dôležité. Tak či tak je to veľký objav. Ja som si ten šuter na nebi všimol len predvlani. Dovtedy som o ňom ani len netušil." Ale Clyde William Tombaugh a jeho kolegovia si to už vyhovoriť nedali. Usporiadali tlačovú konferenciu, oznámili objavenie novej planéty a začali jej vymýšľať meno. Padli návrhy ako "Skvelý dôkaz americkej vynaliezavosti", "Úžasný objav americkej vedy" a podobne. Napokon však jedenásťročné anglické dievčatko Venetia Burney povedalo: "Vy ste už všetci asi načisto potratili rozum! Veď takmer všetky planéty majú mená legendárnych bohov! Tak prečo to meniť?" "Výborne!" zvolal Tombaugh, "Bude sa volať Ježiš!" "Ach, nebesá!" gúľala očami malá Venetia. "Nedáme predsa takému prckovi také veľké meno! Zoberme si trebárs boha podsvetia, ktorý mal schopnosť neviditeľnosti! Veď tá planéta bola pre nás dlho skrytá." To sa všetkým mimoriadne zapáčilo. Len PhDr. Alexander Ješitný, CSc. krútil hlavou a pýtal sa: "Čo je to za meno pre šuter, ktorý ani nie je planétou? Pluto! To je meno vhodné akurát tak pre kresleného psa!" Trvalo však ešte 76 rokov, kým mu dali astronómovia zapravdu a Pluto spomedzi planét konečne vyradili.