PhDr. Alexander Ješitný, CSc.

Keď sa v septembri 1917 Vladimím Iľjič Lenin obrátil na PhDr. Alexandra Ješitného, CSc. s prosbou, aby ho naučil strieľať z Auróry, ten ho v prvom momente zdvorilo odmietol s odôvodnením, že sa len nedávno vrátil z Tibetu a musí urýchlene riešiť 1. svetovú vojnu. Potom si však na jeho ustavičné naliehanie našiel chvíľu času a stretol sa s ním, ako aj s Vladimírom Ovsejenkom priamo na krížniku a ukázal im, ako sa to robí. Snažil sa ich ešte presvedčiť, aby boli opatrní a nenapáchali veľa škody, hlavne nie na životoch, a že na vypuknutie revolúcie by bolo lepšie vymyslieť lepší signál, lebo ľudia nebudú vedieť, či výstrel zaznie z Auróry alebo z nejakého iného zdroja a môže nastať zmätok. Vyjadril aj obavy, že narobia v krajine taký bordel, že to nikto nedá do poriadku ani za sto rokov. Neposlúchli. Keď 5.novembra 1917 praskla v Petrohrade jednému traktoru pneumatika, vypuklo niekoľko malých potýčok v uliciach mesta. Malé skupinky revolucionárov obsadili miestnu školu, pekáreň a dobyli verejné záchody, ktoré vzápätí násilne použili. Skutočný signál však zaznel až o dva dni neskôr. Lenin si síce nazapamätal, ako sa strieľa, ale Ovsejenko áno a 7.novebra 1917 o 21:45 to aj urobil. Samozrejme, nikto nevedel, čo to buchlo, a tak sa k veliteľom Červenej armády museli rozbehnúť poslíčkovia a vysvetliť im, že revolúcia začala. Potom to už malo hladký priebeh a pri útoku na Zimný palác zahynuli len dvaja revolucionári, ktorí sa pod vplyvom vodky zrútili z brány pri jej preliezaní. Niektorí historici dnes PhDr. Alexandrovi Ješitnému, CSc. vytýkajú, že sa celého procesu zúčastnil, väčšina z nich však konštatuje, že krajina bola v tom čase už na dne a akákoľvek zmena jej mohla už len pomôcť.