PhDr. Alexander Ješitný, CSc.

Je faktom, že v roku 1904 bola najdlhšia železničná trať sveta ešte stále neúplná. Bola prerušená Bajkalským jazerom (a na inom mieste riekou Amur). Doprava fungovala tak, že keď vlak dorazil k Bajkalu, tovar bol preložený na špeciálny ľadoborec, ktorý ho prepravil na druhý breh. Problém bol v tom, že v roku 1904 bola taká tuhá zima, že loď nevedela ľad na jazere preraziť. Našťastie práve vtedy cestoval z Petrohradu do Vladivostoku Alexander Ješitný. Odfukujúca lokomotíva zastala na brehu Bajkalu a rušňovodičovi vyšiel v ústrety kapitán ľadoborca. Keď uvidel náklad, povedal "Ech" a keď rušňovodič uvidel zamrznutú loď, povedal "Uch". Potom si otvorili vodku a povedali si, že počkajú na jar. Alexander sa však trochu ponáhľal. Keď si všimol, že po Bajkale sa korčuľuje 13500 rozradostených nevoľníkov, prezradil im, že vypukla Rusko-japonská vojna. Ozvalo sa zborové "Oj" a všetci začali stavať chýbajúci úsek trate pozdĺž jazera. Pomalým tempom prác znechutený Alexander položil na ľad Bajkalu provizórnu trať, po ktorej mohol vlak pokračovať ďalej. Keď rušňovodič vytriezvel, veľmi sa čudoval, na ktorej strane jazera pokračujú v ceste. Vzápätí sa veľmi zaradoval, že sa konečne stretne so svojim otcom vo Vladivostoku, ktorého tam pred rokmi za odmenu poslal ruský cár. Zo samej radosti venoval Alexandrovi svoju spiatočnú fľašu vodky, čo bola v jeho očiach obrovská obeta. Nevoľníkom trvalo ešte rok, kým úsek napokon dostavali a rozbehla sa tam pravidelná osobná doprava, ale tým sa už Alexander odmietol zaoberať. Vieme, že posledná chýbajúca časť magistrály - most cez rieku Amur - bola nečakane vybudovaná v roku 1916 a práce na 9288 km dlhej trati boli definitívne ukončené. Nikoho určite neprekvapí, že to bolo práve v tom čase, keď PhDr. Alexander Ješitný, CSc. cestoval touto trasou druhýkrát.