Kapitoly
Úvod Pôvod dejateľa Cievkovanie Pieskové bábovky Chirurgické začiatky Literárne začiatky Spor Edisona a Teslu Literárna tvorba Náboženské problémy Olympijské hry Vplyv PhDr. Alexandra Ješitného, CSc. na svetovú literatúru Španielsko-americká vojna Problémy s názvom limonády Bolesti hlavy v Nemecku Alexandrova identifikačná metóda Univerzitné začiatky Elektromobil Vplyv Alexandra Ješitného na ruskú politickú scénu Vplyv Alexandra Ješitného na medzinárodné bezpečnostné štandardy a dopad ignorovania jeho odporúčaní na záchranu pasažierov lode Titanic Transsibírska magistrála Futbal Tanky Koniec štúdií a príhoda s akváriom Corrida Pukance Sáčková polievka Ženy na OH Zlaté ruže Titanic Halleyho kométa Monte Carlo Potopenie Titanicu Mona Lisa 1. svetová vojna Pobyt v Tibete I Pobyt v Tibete II Pobyt v Tibete III Veľká októbrová socialistická revolúcia Koniec 1. svetovej vojny Veľké životné sklamanie Ešte jeden koniec 1. svetovej vojny Tutanchamónova hrobka Hyperinflácia v Nemecku Úmrtie Vladimíra Iľjiča Lenina Prenos televízneho signálu Harry Houdini Prvé policajné dôstojníčky v Dresdene Alexander Fleming a penicilín Návšteva Vatikánu Podávanie nápojov na palube lietadla. Objavenie nebeského telesa.


PhDr. Alexander Ješitný, CSc.



Časť 3.c » Vplyv Alexandra Ješitného na ruskú politickú scénu

Reklama
Alexander Ješitný mal počas celého svojho života, ako aj po ňom, brilantný zmysel pre humor. Prvý písomný záznam o jeho výstrelkoch však máme až z roku 1903, kedy cez prázdniny navštívil Rusko. Tam sa stretol s Vladimirom Iľjičom Leninom, ktorého sa snažil presvedčiť o dôležitosti mierumilovného prechodu od feudalizmu k socializmu cez kapitalizmus. Lenin však nesúhlasil s Alexandrovou koncepciou, ktorej cieľom bolo dosiahnuť, aby už viac nebolo chudobných a trval na svojej koncepcii - aby už viac nebolo bohatých. Ako všetci vieme, to sa mu neskôr aj podarilo docieliť. Keď Alexander pochopil, že hranice Leninovho chápania sú príliš obmedzené, začal si ho doberať. Presvedčil ho, že je síce vzrastom malý, ale dôležitejšie je, koľko vodky vypije za jeden večer. Táto myšlienka sa Leninovi zapáčila a na druhom zjazde Sociálnodemokratickej robotníckej strany Ruska došlo k rozdeleniu strany na boľševikov a menševikov. Historici neboli dlho schopní vysvetliť, prečo boľševikov bolo v strane menej a menševikov viac. Richard Pokorný - odborník na život a dielo PhDr. Alexandra Ješitného, CSc. - túto záhadu vyriešil až v roku 1998. Zistil, že na podnet Alexandra Ješitného vtedy Lenin zorganizoval testovanie členov na spotrebu vodky. Za hraničnú hodnotu stanovil jeden liter a tí, čo ho nedosiahli, boli zaradení medzi menševikov. Členovia, ktorí liter vodky zvládli, sa od tejto chvíle hrdo hlásili k boľševikom a ten, čo vypil najviac, sa stal predsedom. Žiaľ, pôvodný zámer Alexandra Ješitného - rozdeliť a paralyzovať stranu a tým zabrániť vzniku socializmu krvavou cestou - nevyšiel. Neskúsený Alexander vtedy ešte netušil, ako veľa Rusov prežije otravu alkoholom.

    Predošlé         Ďalšie