PhDr. Alexander Ješitný, CSc.

Keď sa v roku 1911 uskutočnili v Monte Carle prvé automobilové preteky, PhDr. Alexander Ješitný, CSc. ich nevyhral. To by nebolo divné, keby sa ich nebol zúčastnil. Takto to však dlho zostávalo záhadou. Je síce pravdou, že posledné dve kolá jazdil bez ľavého zadného kolesa a s odtrhnutým ľavým predným krídlom, to však odborníci pri jeho majstrovskom talente považujú za zanedbateľné. Neúspech sa nedal pripísať ani zlyhaniu motora dvesto metrov pred cieľom, lebo ináč bolo po technickej stránke všetko v poriadku. Faktom však zostáva, že keď PhDr. Alexander Ješitný, CSc. dotlačil vozidlo do cieľa, stačilo to len na druhú pozíciu. Preteky vyhral Henri Rougier, ktorý až po mnohých rokoch, po smrti svojej manželky, vniesol do celého prípadu žiarivé svetlo poznania. Potvrdili sa tvrdenia mnohých analytikov, ktorí boli po celý čas presvedčení o tom, že PhDr. Alexander Ješitný, CSc. nevyhral preteky schválne. Vysvitlo, že Henri Rougier mal manželku, ktorá sa s ním nemaznala. Neustále ho preklínala za to, že márni čas hlúposťami a neužitočnými nezmyslami. Keby nebol v ten deň priniesol domov zlato, bolo by s ním zle. Zlato však priniesol, a tak ho mohla dať pretaviť do šperkov, ktoré si neskôr dokonca dvakrát aj zavesila na krk. "Alexander je zlatý človek a svätec," vyjadril sa Rougier so slzami v očiach, "ľudský život je pre neho omnoho cennejší ako výhra v prestížnej súťaži!"