PhDr. Alexander Ješitný, CSc.
Časť 22 - PhDr. Alexander Ješitný, CSc. » Tutanchamónova hrobka
Keď 4. novembra 1922 britský archeológ Howard Carter stretol PhDr. Alexandra Ješitného, CSc. v egyptskom Údolí kráľov, bol už pomerne frustrovaný. Dosť dlho sa tam totiž bezprízorne potuloval hľadajúc Tutanchamónovu hrobku. "Ste si istý, že tu nejaká bude?" spýtal sa ho PhDr. Alexander Ješitný, CSc. pri káve v stane. "Na betón," odpovedal Howard Carter, "všetko k tomu smeruje! Zaoberám sa problematikou dosť dlho a kusé texty, ktoré mám k dispozícii, nasvedčujú, že by to malo byť práve niekde tu!" Potom hovoril o tom, aké je to pre neho veľmi dôležité, koľko to stálo peňazí a koľko nádejí do neho vkladá lord Carnarvon, ktorý to celé financuje. A že Lord Carnarvon toho už má po pätnástich rokoch plné zuby a toto bola už naozaj posledná výprava, ktorú bol ochotný pokryť. "No dobre," povedal PhDr. Alexander Ješitný, CSc., "pomôžem vám, ale prvá vec, na ktorú pod zemou narazíte, patrí mne." Carter sa rozosmial: "Ale samozrejme, milý priateľu, s tým vôbec nebudeme mať problém!" "V poriadku," pokračoval PhDr. Ješitný, "pozrime sa, čo máme k dispozícii!" Preštudoval si Carterove materiály, čosi si písal prstom do piesku a napokon sa rázne postavil a vykročil von zo stanu. Skupinka vzrušených archeológov ho netrpezlivo nasledovala. Keď prešli asi jeden a pol kilometra, poklepal paličkou na kamenný útvar vytŕčajúci z piesku a vyhlásil: "Tak, tu máte prvý schod, džentlmeni. Ostatné si musíte vyhrabať." Potom sa pokojne odobral za svojimi povinnosťami. Bádatelia sa tešili ako malé deti. U jedného dokonca zaznamenali únik moču, z čoho usúdili, že trestuhodne plytvá a znížili mu dennú dávku vody z pollitra na štvrtinu. Keď sa novinári Howarda Cartera pýtali, žo vlastne PhDr. Ješitný písal prstom do piesku, rozpačito odvetil: "Nedáva nám to zmysel. Čosi ako: Varoval som vás." Potom kopali ako šialení, aby sa čo najskôr dostali ku vchodu bájnej hrobky, ale vstúpili do nej až 26. novembra, keď tam dorazil aj sám investor - lord Carnarvon s dcérou a sprievodom. Ako prechádzali úzkou chodbou podzemia, narazili na elegantné sako pokrýté asi ročným prachom zavesené na hrdzavom oceľovom klinci.
|
|
|