Kapitoly
Úvod Pôvod dejateľa Cievkovanie Pieskové bábovky Chirurgické začiatky Literárne začiatky Spor Edisona a Teslu Literárna tvorba Náboženské problémy Olympijské hry Vplyv PhDr. Alexandra Ješitného, CSc. na svetovú literatúru Španielsko-americká vojna Problémy s názvom limonády Bolesti hlavy v Nemecku Alexandrova identifikačná metóda Univerzitné začiatky Elektromobil Vplyv Alexandra Ješitného na ruskú politickú scénu Vplyv Alexandra Ješitného na medzinárodné bezpečnostné štandardy a dopad ignorovania jeho odporúčaní na záchranu pasažierov lode Titanic Transsibírska magistrála Futbal Tanky Koniec štúdií a príhoda s akváriom Corrida Pukance Sáčková polievka Ženy na OH Zlaté ruže Titanic Halleyho kométa Monte Carlo Potopenie Titanicu Mona Lisa 1. svetová vojna Pobyt v Tibete I Pobyt v Tibete II Pobyt v Tibete III Veľká októbrová socialistická revolúcia Koniec 1. svetovej vojny Veľké životné sklamanie Ešte jeden koniec 1. svetovej vojny Tutanchamónova hrobka Hyperinflácia v Nemecku Úmrtie Vladimíra Iľjiča Lenina Prenos televízneho signálu Harry Houdini Prvé policajné dôstojníčky v Dresdene Alexander Fleming a penicilín Návšteva Vatikánu Podávanie nápojov na palube lietadla. Objavenie nebeského telesa.


PhDr. Alexander Ješitný, CSc.



Časť 14 - PhDr. Alexander Ješitný, CSc. » 1. svetová vojna

Reklama
Málokto to vie, ale 1. svetová vojna vôbec nebola taká svetová, za akú sa dnes pokladá. Dokonca by sme mohli povedať, že bola dosť na prd. Hlavný podnet sa zrodil v roku 1914, kedy síce ešte mladý ale už dosť sprostý srb Gavrilo Princip stál na balkóne balkánskej krčmy a vykrikoval: "My nasssadnemé ddo tankoch... áááá .... zzzrovnamé Budapéééšť!!!" Potom si rozopol nohavice a vymočil sa na dav revolucionárov, ktorí sa tam rozrušene zhromažďovali. Tí sa s konštatovním "To je ale správny chlap!" vzápätí rozpŕchli do svojich domovov s cieľom vyprať si oblečenie. Potužený Gavrilo Princip vyrazil do ulíc, kde náhodou natrafil na Františka Ferdinanda d'Este s manželkou a náhodou na nich spáchal dobre naplánovaný atentát, ktorému na mieste podľahli. Rakúsko-Uhorsko takto prišlo o svojho následníka trónu, kvôli čomu si poddaní išli oči vyplakať. Tento fakt sa veľmi zapáčil Nemecku, lebo bolo veľmi dobre vyzbrojené a prevažnému množstvu jeho munície už končila záručná doba. Preto trošku podpichovali Rakúšanov a Maďarov slovami: "d'Este ani toto vám nestačilo?" Tých sa napokon zmocnilo také roztrpčenie, že vyhlásili Srbsku vojnu. Nemci sa k nim pridali s povzdychom: "No, čo sa už dá teraz robiť?" a vyhlásili vojnu Rusku. Do konfliktu sa postupne dali zatiahnuť mnohé krajiny z celého sveta vrátane Japonska, ktoré bolo také malé, že sa už konečne chcelo zviditeľniť. Len Američania čakali až do roku 1917, či sa to nejako neutrasie. Neutriaslo sa. Americká armáda sa v tých časoch rozradostene venovala hrám s ponorkami a Nemci im ju začali kaziť. To Američanov rozladilo natoľko, že nakoniec do celosvetového konfliktu zainvestovali a vyšli z neho ako ekonomickí víťazi.
Tu sa nám ale vynára otázka, ako mohol PhDr. Alexander Ješitný, CSc. vôbec dopustiť, aby došlo k takémuto strašnému krviprelievaniu. Odpoveď je, ako vždy, veľmi jednoduchá a vševysvetľujúca. V roku 1914 PhDr. Alexander Ješitný, CSc. vycestoval do Tibetu, kde sa chcel zoznámiť s odlišnou realitou ľudského bytia a pobudol tam až do roku 1917. Keď sa vrátil do Európy a zistil, v akom je stave, bol zhrozený. Okamžite založil Česko-slovenský odboj, čím spôsobil odtrhnutie Čechov a Slovákov od Rakúsko-Uhorska a výrazne ho oslabil. Sformoval česko-slovenské légie, ktoré sa pustili do boja proti agresorom a po boku vojsk Dohody dorazili do víťazného cieľa v novembri roku 1918. Rakúsko-Uhorsko sa takto úplne rozpadlo a začalo sa formovanie samostatného Česko-slovenska. PhDr. Alexander Ješitný, CSc. sa neskôr vyjadril: "Keď už k tomu došlo, považoval som za rozumné vyťažiť z toho slobodu pre milovaný národ."

    Predošlé         Ďalšie