Ivan Lexa - nevinný. Amnestia stále boduje.

Zaklopal sused na dvere suseda:
- Dobrý deň, pán sused.
- Dobrý, pán sused.
- Viete, to vaše chlapčisko som načapal, ako mi kradne jahody.
- Ale, to snáď nemyslíte vážne, pán sused!
- Veru áno.
- To nemohol byť ten môj, ten určite nie!
- No, nie som si celkom istý, lebo som ho videl iba zďaleka. Práve preto vás chcem poprosiť, aby ste mi ho sem zavolali, nech sa pozriem, či nemá ústa od jahôd, topánky od blata a či mu z nohavice nechýba zdrap, ktorý zostal odtrhnutý na mojom plote.
- No, milý sused, tak toto, obávam sa, nebude možné.
- A to už prečo nie?
- No, lebo on to nebol.
- No veď ho sem zavolajte, nech sa pozrieme, veď, hľa, tuto máte pred dverami kus blata s jahodovým lístkom.
- Nie, nie, on je nevinný, a preto ho nezavolám. Nebudete ho tu očierňovať, neboráčika!
A zhŕkli sa susedia a vypočuli si, čo sa deje. Väčšina len nechápavo krútila hlavami a čudovala sa, prečo je taký problém zavolať von chlapca, nech sa vec vyjasní. Ale čuduj sa, svete, asi desať percent ľudí sa postavilo na stranu chlapca a jeho otca. A osopili sa na druhého suseda, nech už prestane otravovať takého poriadneho človeka, čo aj v šenku poldeci kdekomu zaplatí, aj kadekomu na rovinu kadečo po chlapsky vytkne. Taký slušný je to občan, ten sused Vlado. A jeho Ivan bude isto-iste celý po ňom. Tak nech ten Dano tiahne, odkiaľ prišiel a nech čisté vody susedských vzťahov zbytočne nemúti!
- A ešte sa, sused, mne aj môjmu synovi ospravedlníte a košík jahôd mi prinesiete ako odškodné! - zakričal Vlado na Dana znechutene odchádzajúceho po chodníku.

Hoci po prečítaní si takéhoto príbehu asi každý normálny človek povie, že je nezmysel, aby sa desatina susedov postavila na stranu podozrivého, realita je naozaj taká. Asi desať, a možno i viac, občanov tejto republiky si myslí, že Mečiarova amnestia by nemala byť zrušená a Ivan Lexa je nevinný. Katarína Tóthová sa nechala počuť, že ľudsky spolucíti s úbohým Ivanom Lexom, ktorého neustále prenasledovanie okráda o nervy, čas, zdravie i rodinnú pohodu. Akoby nebolo najjednoduchšie nechať ho prehovoriť, nech sa konečne všetci presvedčíme o jeho nevine.
Postoj ĽS HZDS je nezlomný: Nenecháme ho prehovoriť a dokázať svoju nevinu, lebo je nevinný. Veď by ste sa vy, KDH, len blamovali a zažili by ste obrovskú hanbu, keby pravda vyšla najavo!
Aké šľachetné! ĽS HZDS si robí úprimné starosti o reputáciu KDH! Aká nezvyklá politická kultúra! Kto z nás by tomu neuveril, však? Toto bude iste ten pravý dôvod!
Politici celkovo veľmi radi a často hovoria - nedá sa, lebo takto hovorí zákon. Ale kto je autorom zákona? Predsa oni. Je to donebavolajúci alibizmus. Akoby ste išli okolo kanálovej šachty, do ktorej spadol váš sused a odmietli by ste ho vytiahnuť, lebo keď ste minule zasiahli do jeho hádky s manželkou, povedal "Ty mi už, prosím Ťa, nikdy nepomáhaj!". Politika sa riadi práve takýmito absurdnými pravidlami. Donekonečna sa odvoláva na zákon, ktorý v niečom bráni, hoci je v jej moci ho zmeniť. Je to také smiešne, že som presvedčený o tom, že to nemyslia vážne. Je to len výhovorka, ktorú používajú na zakrytie skutočných dôvodov. A tie si domyslieť je jednoduché.


Vtip na záver: Príde babka do obchodu. Chce ukázať na jablká, ale má krivý prst, a tak nechtiac zamieri na prezervatívy.
- Nože mi dajce dve kilečká, mladý pánko.
- Prepánajána, babka, dve kilá? A vo vašom veku? Čo s tým chcete robiť?
- No víš, mój radosný...
Ďalej