Časť 2.j - PhDr. Alexander Ješitný, CSc. » Španielsko-americká vojna

(Fakty o vynálezcovi aha-Horoskopu - týždenná aktualizácia)

V roku 1898 trápili Ameriku hlavne dve veci. Prvou bolo, že im v Havane na Cube vyletela do vzduchu vojnová loď. Tou druhou bol problém s názvom pre novú americkú limonádu. Američania sa na veľké nešťastie Španielska s prvým problémom na desaťročného Alexandra vôbec neobrátili. Na ich veľké šťastie sa neho obrátili aspoň s problémom druhým. Následkom prvého problému však vypukla vojna, ktorej nezabránil ani list Alexandra Ješitného zakladateľovi investigatívnej žurnalistiky Josephovi Pulitzerovi, aby s informáciami zaobchádzal obozretne a aby sa pokúsil vyvrátiť lživé správy konkurenčného New York Journal o brutalite Španielov. V Júli 1898 sa teda Alexander vypravil zaoceánskym parníkom na jeho prvú cestu do Ameriky. Keď sa blížili k pobrežiu Cuby, kde prebiehali neľútostné boje, zasiahlo ich plavidlo americké torpédo a do podpalubia začala prenikať voda. Kapitán lode skonštatoval, že "fuj, aká je studená a ešte aj slaná" a schoval sa do svojej kajuty. Alexander vtedy pohotovo zasiahol a upchal dieru v trupe hustým slivkovým lekvárom, ktorý mu na cestu pribalila jeho starostlivá mama. Keď sa napokon šťastne vylodili v Guantanáme a zvyškami lekváru nakŕmili 320 hladujúcich kubánskych detí a jedného 158 kilového amerického adolescenta, navštívil Alexander veliteľa španielskych ozbrojených síl, aby mu odporučil vzdať sa. Zo stretnutia sa zachoval stenografický záznam, v ktorom okrem iného stojí: "Aj tak toto tu raz bude len jeden veľký americký bordel. Vysťahujte sem zo Španielska všetky prostitútky a začnite v Európe pekne odznova!" Tak sa 12. augusta ukončilo celé krviprelievanie a Španieli prepustili Američanom svoje územia.